zozefinka

      Mačka visí na šnúrke zo stromu a tká si sieť; Popoluška vyprevádza 7 trpaslíkov; roboty tancujú mazurku; lev sa hrá s antilopou; trojkolka skáče po lúke; zajac sa šplhá po strome; had lieta....

      Zrazu sa jedným slovom všetky moje bezstarostné myšlienky rozpŕchnu ako vrabce na chodníku. Moju myseľ zavalí čierňava. Zrazu sa všetko ružové mení na sivé a čierne. Môj optimizmus vyprchá a nahrádza ho pesimizmus.

      Načo vlastne žijem? Prečo mám strašiť na tejto zemi, keď ma tu nikto nemá rád? Načo mám žiť, keď sa vždy nájde niekto, kto ma urazí a potopí? Čo som komu urobila? Zrazu sa dovalia všetky katastrofické výjavy z filmov:  streľba,  zhadzovanie bômb, vraždenie, prírodné katastrofy, psychické týranie, prenasledovanie, hlad a bieda vo svete, milióny trpiacich ľudí, hrozné choroby, deti bez rodičov, starci a stareny umierajúci na ulici, rasizmus, ... NIÉÉÉ!!! Už dosť! Musím túto hlúpu komnatu v mojom mozgu čo najrýchlejšie zavrieť. Rozhodla som sa, že trinástu komnatu hneď a zaraz zavriem, a bodka. A vypisujem oznam pre neuróny: 13. komnata - ZÁKAZ VSTUPU!!!   

      Ešte chvíľu bezmyšlienkovite sedím na stoličke. Zrazu môj zastavený mozog opäť obnoví svoju činnosť a moje bláznivé fantázie opäť naberajú "grády".      Je mi jedno, že mnohí si myslia, že šaliem, ale aspoň sa vymykám každodennej realite a v mojom vlastnom svete je každý šťastný. Čakám na deň, kedy bude aj váš svet taký ako môj! Taký, kde vždy svieti slnko a každý si robí čo chce, verí čomu chce a nikto mu nevraví čo smie a čo nie. A hlavne dokáže čo chce. Nič sa neodvíja od zdravého rozumu. Ak chce had lietať, tak nech lieta. Je mi fuk, že to fyzicky nie je možné. Kašlem na celý svet, ktorý nás núti robiť veci, len pre zisk. Kašlem na byrokraciu a na všetkých hlúpich ľudí. A všetkým ľuďom, ktorí neveria v lepší a hlavne veselší svet, ktorý tu raz bude, poviem rovno do očí : SERIEM NA VÁS!!! Ste mi ukradnutí, pretože raz tu bude nádherný a hlavne veselý svet.

      Môj detský svet v ktorom bolo všetko možné, sa teraz stal len výplodom mojej fantázie. VY mi hovoríte, že je to príznak šialenstva! Moje názory sú vraj milé a ja som zlaté dievča, ale pre túto dobu treba bezcharakterných ľudí. Tak prosím! Tu ich máte. Sú všade dookola, len si treba vybrať. Akého chcete? Múdreho, hlúpeho, malého, vysokého, chudého, tučného, muža, ženu, modrookého, sivovlasého, šikovného, flegmatika, cholerika, blázna, ... výber je široký.

      Ja chcem len jedno...nechajte ma žiť v mojom pološialenom svete a v mojich detských snoch. Ja stále verím, že v každom je čosi dobré a možno sa raz aj vy pozriete na svet mojimi napoly detskými očami a zistíte , že život je krásny ( lebo naozaj je!!!).